Moslimské Španielsko, Prínos synkretickej kultury Andalúzie k dejinám stredovekej Európy
V roku 711 sa vojenský veliteľ a guvernér marockého mesta Tanger Táriq Ibn-Ziyád vylodil so svojou berberskou armádou na brehoch Španielska a o sedem rokov bol takmer celý Pyrenejský polostrov v rukách Moslimov. Muž, po ktorom bol nazvaný južný cíp Gibraltár, sa na rozkaz umajjovského guvernéra severnej Afriky Musy Ibn-Nusayra vybral do Španielska bojovať proti vizigótskemu kráľovi Roderikovi. Moslimovia vládli Pyrenejskému polostrovu až do roku 1031, keď sa následkom zlého vládnutia a sporov ríša rozpadla.
Avšak nerozpadla sa úplne, hoci sa Umajjovci už nedržali pri vláde, moslimská vláda sa stále udržiavala v južnom Španielsku. Almorávidovci a Almohádovci sa vystriedali ako vládnuce dynastie, aby sa napokon v roku 1492 mohli Nasrovci, ako posledná moslimská vládnuca dynastia na území Španielska, mohli rozlúčiť s panovaním v meste Granada, hľadiac na krásny palác Alhambra. Hlavným centrom tejto hispánsko-islamskej civilizácie bola Cordoba, kde sa dodnes nachádza Veľká mešita. Jej centrá vzdelania a knižnice učinili túto oblasť oveľa vyspelejšou ako jej kresťanských susedov na severe. Na konci 11. storočia sa Cordoba stala súčasťou Sevilského kráľovstva, kde sa jej intelektuálny potenciál naďalej rozvíjal až do znovudobytia kresťanskými vojskami v roku 1236. Mramorové stĺpy z paláca Madinat Al-Zahra v meste Cordoba taktiež vykazujú vplyv Byzancie. Moslimovia pozývali byzantských remeselníkov, aby ich učil a doniesli poznatky z Byzantskej ríše.[1]
Dobytím Andalúzie sa začalo obdobie Convivencia. Slovo “Convivencia” označuje spolužitie Moslimov, Kresťanov a Židov v stredovekom Španielsku.[2] Učenci z týchto náboženstiev boli v kontakte intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým a to vďaka rozšíreniu papiera, prekvitajucému obchodu a obľúbenosti cestovania. Intenzívna korešpondencia medzi moslimskými, kresťanskými a židovskými mysliteľmi pomohla rozširovaniu myšlienok mimo hranice moslimského Španielska.
Z Číny sa cez arabský svet dostal do Európy nový typ papiera, ktorý bol oveľa jednoduchší ako pergamen a oveľa trvácnejší ako papyrus. A tak sa v moslimských oblastiach začali objavovať knižnice plné spisov od prekladatelov, ktorí umožnili čitateľom objavovať poznatky od gréckych spisovateľov. Moslimskí učenci v tej dobe nebrali Korán ako jediný zdroj poznania. Spolu s učencami ostatných Abrahámových náboženstiev sa podieľali na vzniku moderných vied.
Zakladanie škôl spravilo zo španielskych miest, a to najmä z mesta Toledo, lákavé destinácie pre študentov z celej Európy. Tí si však, okrem poznatkov zo svojho oboru, odniesli domov aj časť tunajšej kultúry ako hudbu, poéziu, gastronómiu či módu. Okrem toho sa cez moslimské Španielsko preniesli základy modernej európskej matematiky, cez algebru až po uvedenie arabských čísel. Rozvoj v tejto oblasti pomohol vzniku navigačných prístrojov, vďaka ktorým mohli Európania objavovať svet. Nula a desatinné čiarky boli taktiež základom obchodovania pre Európanov. Knihy o medicíne od gréckych autorov, alebo od moslimských vzdelancov ako Ibn-Sína, Al-Razi a Al-Zahrawi sa stali základom európskej modernej medicíny, keď sa zamietli myšlienky rôznych povier zahaľujúce pôvod chorôb.[3]
Agrikultúra
Jednou z najdôležitejších súčastí kultúry, ktorá formovala život nielen v moslimskom Španielsku, ale aj v oblastiach po znovudobytí kresťanskými vojskami a neskôr aj v celej Európe, bolo poľnohospodárstvo. Rozvoj tohto odvetvia bol esenciálnou súčasťou Andalúzie a jej vývoja. Bez usmernenia vody od prameňa až na miesto, kde je voda potrebná, by sme sa len ťažko mohli baviť o živote v tejto hornatej a vyprahnutej krajine, ba čo viac, o tom ako sa táto oblasť stala v stredoveku európskym centrom vzdelanosti a pre celú Európu zdrojom inšpiratívnej kultúry. Avšak Andalúzania povýšili agrikultúru na vedu, ktorá bola základom prosperovania celej kultúry.
Po odchode Rimanov sa južné Španielsko ocitlo v existenciálnych problémoch, keď práve o aquadukty a ich udržiavanie sa už nemal kto starať. Príchodom Maurov (moslimovia pôvodom zo severnej Afriky) sa však objavili v Španielsku vynálezy Blízkeho východu, ktoré boli súčasťou zavlažovania pôdy. Vodný mlyn (Aceña), podzemné tunely (Qanat) a taktiež aj vodné kolesá, tzv. zdvižné čerpadlo (Noria), ktoré využívali vodu a usmerňovali ju na pôdu, sa stali hlavnými symbolmi rozkvetu poľnohospodárstva v Andalúzií.
O tom, že poľnohospodárstvo v Španielsku bolo vyvinuté predovšetkým v moslimskej Andalúzií, nám svedčí aj fakt, že spomínané slová boli prevzaté z arabčiny.
Dnešná španielčina aj naďalej obsahuje slová prevzaté z arabčiny, tak napríklad:
Aceña (Vodný mlyn) pochádza z arabského slova السانية - Al-Sániya
Qanat (podzemný tunel) zo slova قناة - Qanat
Noria (čerpadlo) - ناعورة - Ná‘úra
Acequia (vodný kanál pre zavlažovanie) - الساقية - As-sáqiya
Azud (priehrada pre zavlažovanie) - السد - As-Sad
Alberca (nádrž, rybník) - البركة - Al-Birka
Albufera (Lagúna, malé more, jazero) - البحيرة - Al-Buhayra
Alcantarilla (žliabok, odtok) - القنطرة - Al-Qantara
Aljibe (cisterna, jama) - الجب - Al-Jub
Arcaduz (zásobník na čerpadle) - القادس - Al-Qádus
Z vyprahnutých oblastí Andalúzie, južnej Estramadury a Kastília - La Mancha sa vďaka týmto technológiám stali oblasti plné zelených záhrad prekypujúce životom a bohatou úrodou. Samozrejme, nezostali len na juhu Španielska a rozšírili sa aj smerom do Katalánska, Aragónska až po rieku Ebro. Dnes môžeme na území Španielska vidieť nielen pozostatky týchto technológií, ale dokonca aj fungujúci vodný mlyn, zdvíhajúci vodu zo spodnej rieky vysoko na plošinu, z ktorej cez kanáliky tečie na priľahlé polia, a to vo Valencií a v Murcií. Dnes sú známe ako La Huerta (záhrada).
Ďalším dodnes trvajúcim dedičstvom Maurskej kultúry je tzv. Tribunál vôd (Tribunal de las Aguas). Tento orgán, vykonávajúci si svoju funkciu súdu pre všetkých roľníkov z okolia od 10. storočia každý štvrtok na poludnie pred dverami katedrály vo Valencií, sa skladá z ôsmich sudcov, ktorí musia rýchlo rozhodnúť o každom spore. Keďže samotní sudcovia sú roľníci, času na zvyš nemajú. Zákazom požívania pera, atramentu a papiera pri týchto sporoch ušetria dôležitý čas, ktorý potrebujú na výrobu chleba.
Zavlažovanie však bolo len jednou časťou záujmu Andalúzanov o poľnohospodárstvo. Mauri čerpali najväčšiu inšpiráciu z hlavného mesta Abbásovského kalifátu, z Bagdádu. Ten zažíval svoj zlatý vek v kultúrnej a obchodnej oblasti medzi 8. a 11. storočím. V tomto období sa kládol vysoký dôraz na vzdelanosť, čítanie a umenie. K tomu išla, ruka v ruke, etiketa stolovania a kultúra jedla. A tak boli napísané knihy nielen o poľnohospodárstve ale aj kuchárske knihy, či knihy o diétach a medicíne.
Táto kultúra sa preniesla do Andalúzie a prispôsobila sa ihneď tamojším podmienkam. Už v 11. storočí bol poľnohospodár z Toleda Ibn Bassal schopný napísať poľnohospodársku štúdiu, Kitáb al-Filálah, v ktorej opísal význam obrábania pôdy, zavlažovania, umenie pestovania, kontrolu škodcov a pestovanie rôznych druhov jedál a ich uchovávanie. Ďalším dôležitým dielom je rovnomenná kniha od agronóma a záhradníka Abu-Zacaria z 12. storočia. V knihe je zahrnutá aj diskusia o zavlažovaní, rôznych typoch pôdy, výbere správnych semienok, použití hnojiva, vlastnostiach jedlých rastlín a zelenín, umení štepenia stromčekov a prerezávania a aj o uchovávaní ovocia.
Pozornosť bola kladená taktiež na organizáciu záhrady, na to, aký typ rastlín v nej pestovať. Bolo tam zahrnuté aj chovateľstvo, a to, ako chovať dobytok a hydinu, vzťahy zvierat k pôde, choroby, ktoré trápia zvieratá, vtáctvo a včely a to ako ich liečiť.
To, že v Andalúzií povýšili poľnohospodárstvo na vedu, spravilo túto oblasť závideniahodným miestom v celom stredomorí. Výsledky boli vynikajúce. Zdokonalené zavlažovanie a fertilizácia spôsobili to, že poľnohospodárska sezóna bola dlhšia, menej závislá na výkyvoch počasia a umožňovala vypestovanie väčšieho množstva plodín.
Andalúzske techniky poľnohospodárstva umožňovali obrábanie pôdy každý rok namiesto dovtedajšieho maxima, čo bolo jedenkrát za dva roky. Toto viedlo k oveľa širšiemu spektru pestovaných rastlín, ovocí, zeleniny a korenín, vďaka ktorým sa Andalúzia preslávila v Európe a Stredomorí. Samozrejme, aj v tejto oblasti jazykový vplyv sa dá vidieť aj dnes. Do španielskeho jazyka boli integrované tieto slová z arabčiny, ktoré ale nie sú všetky pôvodom z arabčiny:
Arroz (ryža) - أرز - Aruz
Albaricoque (slivka) - البرقوق - Al-Barqúq
Albérchigo (broskyňa) - فرسك - Firsik
Limón (citrón) - ليمون - Limún
Naranja (pomaranč) - نارنج - Nárandž
Toronja (grep) - ترنجة - Turundža
Sandía (vodný melón) - سندية - Sindiya
Algarrobo (rohovník) - خروب - Charúb
Alcachofa (artičoka) - الخرشوف - Al-Charfúš
Alubia (fazuľa) - اللوبيا - Alubia
Berenjena (baklažán) - باذنجان - Bádindžán
Espinaca (špenát) - سبانج - Spanidž
Zanahoria (mrkva) - إسفناريا - Isfanariya
Azúcar (cukor) - السكر - As-Sukar
Azafrán (šafrán) - الزعفران - Az-za‘frán
Alcaravea (rasca) - كراويا - Karáwiya
Ďalej Mauri pokračovali v pestovaní plodín, ktoré už boli známe z rímskych čias, ako napríklad: mandle, figy, datle, granátové jablká, hrozno, dule a dyne. Taktiež začali pestovať tvrdozrnnú pšenicu, ktorá sa neskôr stala základom pre cestoviny. Tento typ pšenice je veľmi odolný voči suchu a rastie aj na vyprahnutých poliach. Andalúzania taktiež zdokonalili používanie korenín ako kumín, koriander, kardamon, horčica, muškátový oriešok, klinčeky a aníz.
Tento dôraz na poľnohospodárstvo priniesol svoje ovocie. Bohatá úroda zaručovala zdravú výživu, vďaka ktorej boli Mauri zdravší, silnejší a žili dlhšie. To sa premietlo aj do rastu miest, znížení daní a spokojnosti obyvateľstva. Toto malo vplyv aj na mesto Cordoba, ktoré bolo v 10. storočí najväčším mestom v Európe s počtom obyvateľov 100 000. Kultúrna prosperita sa premietla do väčšieho záujmu obyvateľstva o voľnočasové aktivity a vzdelanie. O plodinách sa začali písať básne. Miestni aj cudzí spisovatelia nadšene opisovali zázrak na poliach a v záhradách Španielska. Začína sa rodiť záujem o astronómiu, históriu, botaniku a iné vedy, ktoré sa neskôr rozvíjali aj v stredovekej Európe.[4] Vyspelá agrikultúra bola základom pre rozvoj nielen moslimského Španielska ale aj celej Európy, ktorým sa v stredoveku dokázala vymaniť zo zaostalého spôsobu poľnohospodárstva a z toho prameniacej nestability.
Medicína
Ďalšou oblasťou, ktorej vývoj v Andalúzií prekvital, bola medicína. Autori ako Hasdai Ibn Shaprut, Ibn Juljul a Maslama z Madridu spolu so svojími stúpencami nadviazali na dedičstvo Grékov. ‘Arib ibn Sa‘id napísal traktát o pôrodníctve a pediatrií už v 10. storočí. Už spomínaný Al-Zahrawí napísal v 11. storočí zdravotnícku encyklopédiu, spolu s ďalšími vedcami v medicínskej oblasti, kde sa samostatne venoval chirurgií a farmakológií. V časti o farmakológií opisuje egyptské a iracké techniky, ktoré používajú východní obchodníci s vôňami, a ich pôvod v mezopotámskej tradícií.
Dodnes sme dlžní týmto vedcom za prínos do medicíny opisom lepry a hemofílie, taktiež uvedením kauterizácie (zacelenie rany žeravým predmetom) a mnohých chirurgických nástrojov (kliešte, pinzety, skalpely, cievky, lancety atď) , ktoré by sme našli u doktorov v časoch Renesancie. K tomu používali mravce na zašívanie rán.[5] Rany taktiež zašívali strunami, čo je používané dodnes. Al-Zahrawí taktiež prišiel s používaním veľmi studených špongií na zmiernenie bolesti. Táto technika sa tiež používala počas mnohých storočí v západnej medicíne. Okrem toho opisovali lieky a ich prípravu, ktoré liečili bolesti hlavy či srdce. Ako aj v ostatných vedách, aj v medicíne bola signifikantná spolupráca s vedcami z iných kútov Európy. Dielo Paula z Aegíny, byzantského učenca zo 7. storočia, s názvom “Metódy” bolo preložené do latinčiny, a neskôr sa stalo základnou knihou pre medikov v období Renesancie.
Medicína však mala dosah aj na politiku. Keď sa v 10. storočí udial v Leónskom kráľovstve prevrat, spiklenci, ktorí chceli zvrhnúť kráľa Sancha I., mali neobvyklý dôvod - jeho obezitu. Avšak šikovná babička kráľovná Toda, našla pomoc v meste Corodoba. Chalífa ‘Abd-ul Rahmán III. poveril svojho dvorného židovského lekára Hasdai Ibn Shapruta, aby tučnému Sanchovi pomohol. Ten mu nasadil prísnu diétu a o dva roky sa Sancho I. vrátil na trón. V čase Zlatého obdobia moslimského Španielska sa učenci ako Ibn Rušd (Averroes) a židovský lekár Moses Maimonides zamerali na spojenie filozofie s medicínou. Títo dvaja vynikali v oboch oblastiach a boli významnými doktormi na kráľovských dvoroch. Maimonides sa stal dvorným lekárom sultána Saladína, významného bojovníka proti križiakom.[6]
Zakladanie nemocníc bolo ďalšou oblasťou, kde Blízky východ a jeho spojenie s Andalúziou, mal prínos pre zdokonalenie tohto inštitútu v Európe. Na rozdiel od nemocníc v kresťanských oblastiach, tie moslimské mali oveľa širšie využitie. Neslúžili len na liečbu, ale aj na rekonvalescenciu pacientov, rehabilitáciu, oddelenie bláznov ale slúžili aj ako hospice pre starších. Bohatší ľudia sa však nechali liečiť doma. V týchto nemocniciach pracovali kresťanskí, židovskí a moslimskí doktori spolu. Avšak prvá nemocnica na území Španielska bola postavená až v roku 1397 v meste Granada.
Nemocnice boli veľké budovy, ktoré pripomínali paláce. Mali svoje kuchyne, lekárne a knižnice. Pre každé ochorenie slúžila vyhradená časť nemocnice, či už to bola oftalmológia alebo gastroenterológia, kde sa liečila červienka, choroba na ktorú v stredoveku zomrelo veľa ľudí, alebo liečenie psychických problémov. Takisto bol zabezpečený aj prísun čistej vody a zdravého vzduchu. Lieky dostal pacient pri odchode zadarmo. Okrem toho boli súčasťou týchto nemocníc aj medicínske fakulty na vyučovanie medikov.[7]
Filozofia
Najznámejší filozofi z územia Andalúzie boli Ibn Rušd (Averroes) a taktiež židovský filozof Maimonides. Od prvého menovaného čerpal inšpiráciu aj jeden z najvýznamnejších kresťanských filozofov stredoveku sv. Tomáš Akvinský. Ten nazval Averroa veľkým komentátorom, hoci s ním v otázkach racia a viery nesúhlasil. Údajne aj spisovateľ Dante sa pri písaní svojho najznámejšieho diela “Božskej komédie” nechal inšpirovať islamom a nočnou cestou proroka Mohameda do neba. Moslimskí filozofi boli veľmi obľúbení nielen u vzdelaných Moslimov, ale aj u Kresťanov a Židov. Istý kňaz Alvaro v 9. storočí napísal, že je mu ľúto, že Kresťania preferujú arabské písmo a moslimských teológov pred svojími vlastnými. Dá sa z toho vyvodiť, že v tom čase bola moslimská filozofia modernejšia ako kresťanská.[8]
Umelenie - Ziryab - Európsky influencer a trendsetter z Andalúzie
Pravdepodobne chodíte sem tam k holičovi si dať upraviť strih vlasov a bradu. Taktiež ako väčšina ľudí asi aj vy začínate obed polievkou a ako posledné na rad prichádzajú dezerty. Na konci dňa si potom dáte pastu na zubnú kefku a citíte sa ako hviezda. Tak o podobných manieroch v 9 storočí nebolo ani chýru. Až pokým sa na dvore Cordobského emíra ‘Abd-ul Rahmána II. neobjavil muž, známy ako “Čierny drozd” - Ziryab.
Abu al-Hasan ‘Ali ibn Nafi’ sa narodil okolo roku 789 na území dnešného Iraku. Prezývku “Čierny drozd” dostal podľa farby svojej pleti, čistoty hlasu a svojho charakteru. Bol študentom u hudobníka Ishaqa Al-Mawsulího, ktorý bol dvorným spevákom a hudobníkom Haruna Ar-Rašída. Ziryab bol však veľmi učenlivý a jeho mentor Ishaq si ani nevšimol to, že Ziryab už predčil všetkých ostatných študentov a nielen ich. V jedeň sa zrazu Ziryab objavil pred chalífom a začal spievať. Chalífa bol očarený jeho hlasom a Ziryab, veľmi skromne, mu povedal, že jeho repertoár sa skladá z pesničiek, ktoré sú určené len pre chalífu. Chalífovi sa veľmi zapáčil a ten mu prikázal hrať na lutnu, ktorú mal Ishaq. Ziryab to však odmietol, pretože chcel hrať na vlastnej. Vyrobil lutnu, ktorá bola ľahšia, čistejšia a mala o jednu strunu naviac. Po predstavení, z ktorého bol Chalífa unesený, sa karta obrátila. Chalífa sa nahneval na Ishaqa a obvinil ho z toho, že Ziryaba úmyselne schovával, avšak ten svoj talent pred učiteľom vedome zamlčal. Zo strachu pred stratou pozície dvorného hudobníka ale aj z hnevu voči krokom svojho študenta sa Ishaq rozhodol, že sa zbaví svojho nového soka. Dal Ziryabovi ponuku, ktorú nemohol odmietnuť. Vyhrážanie zabralo a Ziryab sa vydal na cestu do severnej Afriky. Ishaq to pred chalífom vysvetlil pomätenosťou svojho žiaka.
V severnej Afrike však Ziryab dlho nepobudol a v roku 822 sa vybral na žiadosť vládcu Al-Hakama do Španielska. Po príchode bol šokovaný smrťou pozývateľa a už sa chystal na cestu naspäť. Avšak židovský hudobník Abu al-Nasr Mansur, ktorý už počul o vychýrenom talente Ziryaba, sa zaňho prihovoril u nového vládcu ‘Abd-ul Rahmána II, ten bol z neho očarený a tak Ziryab onedlho dostal vlastný palác, výborný plat a stal sa najväčšou celebritou Cordobského dvora. Okrem toho sa stal aj poradcom emíra, s ktorým viedli dlhé debaty o poézií, histórií a umení. Ziryab založil školu pre hudobníkov, ktorú mohli navštevovať deti zo všetkých sociálnych štruktúr a napísal veľké množstvo piesní, ktoré sa stali základom pre andalúzsku a severoafrickú hudbu. Dovtedajšia lutna mala štyri struny podľa štyroch telesných štiav človeka. Ziryab pridaním piatej struny tak dodal nástroju dušu. Okrem toho namiesto dreveného brnkátka používal orlí pazúrik alebo brko.
Bohatý výber jedál dal Ziryabovi priestor na vytvorenie etikety stolovania, z ktorej mal radosť aj sám emír. Na stoly dával obrusy z kvalitných látok a položil na ne tie najkvalitnejšie kryštály a príbory. Vytvoril mnoho receptov na dezerty a povýšil špargľu na symbol nóbl stolovania. Dodnes sa niektoré jedlá, nesúce jeho meno, zachovali. Sú to napríklad Taqliyat, Ziryabí či Zalabía. Tento štýl sa preniesol nielen na stoly mestských elít, ale aj na stoly Kresťanov a Židov a neskôr aj do celej Európy. Taktiež sa mu podarilo zvýšiť záujem ľudí o hygienu a módu. Vytvoril prvú zubnú pastu v Európe a nastavil trendy pre strihanie vlasov a upravené brady. Do prania šiat pridal soľ pre zlepšenie čistiaceho procesu.
Pre ženy otvoril kozmetické salóny a vytváral odvážne účesy. Zavádzal módu pre dámy, ktoré chceli vyzerať tak, ako si ich Ziryab predstavoval. A ženám sa to páčilo. Páčilo sa im aj to, že na každú sezónu Ziryab preferoval iný typ módy a vytvoril preto módny kalendár. Ziryab takisto asistoval emírovi pri vytváraní štátotvorných zákonov. Z Ázie a Afriky priniesol astrológov a taktiež rozšíril šach nielen na kráľovskom dvore, ale aj po celom polostrove.
‘Abd-ul Rahmán II. zomrel v roku 852 a jeho priateľ ho nasledoval asi o 5 rokov. Ziryabovo dielo však žilo aj naďalej cez jeho deti. Ziryabov hudobný štýl sa stal inšpiráciou nielen pre španielsku hudbu, ale aj pre stredovekých trubadúrov a minstrelov. Cordoba sa po nich stala európskym centrom vzdelanosti. V čase jej najväčšieho rozkvetu tam prichádzali vzdelanci a študenti z celej Európy, ktorí potom rozšírili ducha tejto kultúry po celom kontinente.[9]
Literatúra
JELLICOE, Countess Patricia Christine. The Art of Islamic Spain. CITIES OF LIGHT [online]. [cit. 2020-05-07]. Dostupné z: https://www.islamicspain.tv/arts-and-literature/the-art-of-islamic-spain/
WOLF, Kenneth Baxter. Convivencia in Medieval Spain: A Brief History of an Idea. Religion Compass. 2009, 3(1), 72-85. DOI: 10.1111/j.1749-8171.2008.00119.x. ISSN 17498171. Dostupné také z: http://doi.wiley.com/10.1111/j.1749-8171.2008.00119.x
The Science and Culture of Islamic Spain [online]. [cit. 2020-05-05]. Dostupné z: https://www.islamicspain.tv/the-science-and-culture-of-islamic-spain/
Arab Moorish Influence on Agriculture in Al-Andalus [online]. [cit. 2020-04-30]. Dostupné z: http://www.spainthenandnow.com/spanish-culture/food-al-andalus-agriculture
VERNET, Juan a Salma JAYYUSI, ed. Natural and Technical Sciences in Al-Andalus. In: The Legacy of Muslim Spain. Oxford University Press, 1994, s. 940.
PALLEJÀ DE BUSTINZA, Victor. How Early Islamic Science Advanced Medicine. National Geographic History [online]. 2016 [cit. 2020-05-07]. Dostupné z: https://www.nationalgeographic.com/history/magazine/2016/11-12/muslim-medicine-scientific-discovery-islam/
VOGEL, Wolfgang H. a Andreas BERKE. Brief History of Vision and Ocular Medicine: Medieval Islamic Medicine. Kugler Publications, 2009, ISBN 9789062992201, s. 145
BEIG, Maryam Noor. Andalusia When It Was... [online]. [cit. 2020-05-10]. Dostupné z: http://www.hispanicmuslims.com/andalusia/andalusia.html
LEBLING, Robert W. Jr. Ziryab, Poet of Cordoba. CITIES OF LIGHT [online]. [cit. 2020-05-07]. Dostupné z: https://www.islamicspain.tv/arts-and-literature/ziryab-poet-of-cordoba/
https://www.revistaiberica.com/tribunal-de-las-aguas-de-valencia/ - obrázok č.1
[1] JELLICOE, Countess Patricia Christine. The Art of Islamic Spain. CITIES OF LIGHT [online]. [cit. 2020-05-07]. Dostupné z: https://www.islamicspain.tv/arts-and-literature/the-art-of-islamic-spain/ [2] WOLF, Kenneth Baxter. Convivencia in Medieval Spain: A Brief History of an Idea. Religion Compass. 2009, 3(1), 72-85. DOI: 10.1111/j.1749-8171.2008.00119.x. ISSN 17498171. Dostupné také z: http://doi.wiley.com/10.1111/j.1749-8171.2008.00119.x [3] The Science and Culture of Islamic Spain [online]. [cit. 2020-05-05]. Dostupné z: https://www.islamicspain.tv/the-science-and-culture-of-islamic-spain/ [4] Arab Moorish Influence on Agriculture in Al-Andalus [online]. [cit. 2020-04-30]. Dostupné z: http://www.spainthenandnow.com/spanish-culture/food-al-andalus-agriculture [5] VERNET, Juan a Salma JAYYUSI, ed. Natural and Technical Sciences in Al-Andalus. In: The Legacy of Muslim Spain. Oxford University Press, 1994, s. 940. [6] PALLEJÀ DE BUSTINZA, Victor. How Early Islamic Science Advanced Medicine. National Geographic History [online]. 2016 [cit. 2020-05-07]. Dostupné z: https://www.nationalgeographic.com/history/magazine/2016/11-12/muslim-medicine-scientific-discovery-islam/ [7] VOGEL, Wolfgang H. a Andreas BERKE. Brief History of Vision and Ocular Medicine: Medieval Islamic Medicine. Kugler Publications, 2009, ISBN 9789062992201, s. 145 [8] BEIG, Maryam Noor. Andalusia When It Was... [online]. [cit. 2020-05-10]. Dostupné z: http://www.hispanicmuslims.com/andalusia/andalusia.html [9] LEBLING, Robert W. Jr. Ziryab, Poet of Cordoba. CITIES OF LIGHT [online]. [cit. 2020-05-07]. Dostupné z: https://www.islamicspain.tv/arts-and-literature/ziryab-poet-of-cordoba/