Integrácia sýrskych detských utečencov v tureckých školách (Časť II.)

Stredná škola v Istanbule V Istanbule som navštívil štátnu základnú školu v štvrti Esenyurt, ktorá je známa ako štvrť sýrskych utečencov. Napriek tomu je percento sýrskych detí v tunajších triedach nízke. V každej triede je zhruba 30 žiakov, z toho jeden alebo dvaja sú zo Sýrie. Tu som robil rozhovory so staršími deťmi. Boli tu väčšinou jedenásť až trinásťročné deti a ich pobyt v Turecku v niektorých prípadoch presahoval aj šesť rokov. Od detí, ktoré boli v dočasnom vzdelávacom centre, sa líšili aj tým, že niektoré z nich už boli nejaký ten rok na škole v Sýrií. Napríklad jedenásťročný Hamza absolvoval v Sýrií prvé tri ročníky a potom s rodinou odišiel do Turecka, kde sa po absolvovaní ročného štúdia v dočasnom vzdelávacom centre dostal na strednú školu od piateho ročníka a dnes nemá problémy so zvládaním učiva v rovnakom tempe, ako jeho tureckí rovesníci: "Po príchode do Turecka som sa naučil turečtinu veľmi rýchlo. Preto som už na štátnej škole a mám to tu rád." (Hamza, 11 rokov)

Ostatní žiaci bývajú v Turecku už dlhší čas. Hoci dvanásťročná Aja býva v Turecku už šesť rokov, ako jediná z detí, s ktorými som sa stretol v Istanbule, sa chcela vrátiť do Sýrie: “V Turecku žijem už šesť rokov, moja rodina si tu už zvykla, ale ja by som sa radšej vrátila naspäť do Sýrie.” (Aja, 12 rokov) Práve skutočnosť, že na rozdiel od dočasného vzdelávacieho centra sa už na štátnej škole učia len po turecky, väčšinu dňa používajú turečtinu ako hlavný jazyk a cítia sa aj viac integrované, je pravdepodobne dôvodom, prečo sa už nechcú vrátiť naspäť do Sýrie, ale chcú ostať v Turecku.

Na rozdiel od dočasného vzdelávacieho centra sa sýrske deti v tureckých štátnych školách ocitnú v prostredí, kde sú už v menšine. Tureckých rovesníkov nemajú rady a je pre ne ťažké sa dostať z okraja tejto detskej spoločnosti. Zvlášť ťažké je to pre sýrske dievčatá, pretože v každej triede fungujú tzv. dievčenské gangy, kde je dôležité sa dostať do blízkosti vodkyne a tá ich potom môže vytiahnúť po pomyselnom spoločenskom rebríčku. Absencia chlapčenských gangov dáva väčší priestor sýrskym chlapcom, keď je pre nich jednoduchšie sa presadiť v spoločnosti ostatných jednotlivcov. Avšak tieto rozdiely sa postupom času zotierajú a žiaci si na seba zvykajú.

Zaujímavosťou na tejto štátnej strednej škole v Istanbule bolo, že vo všetkých triedach, ktoré som navštívil, sýrski žiaci sedeli v strednom rade a v predných laviciach, kam ich posadili učitelia. Títo sýrski žiaci sú tak chtiac či nechtiac v centre diania a musia sa zapájať do vyučovania. Keby turecký učiteľ nepristúpil k takémuto kroku, žiak by bol odsunutý niekde na kraj triedy do zadných lavíc, kde by len ťažko mohol nájsť motiváciu na hlbšiu integráciu medzi spolužiakov. Z vyššie uvedených dôvodov sú pre tieto deti oveľa obľúbenejší učitelia ako spolužiaci. Tieto deti uviedli aj to, že tureckí učitelia sú im veľmi nápomocní v prípade ak niečomu nerozumejú: "Keď niečomu nerozumiem, učiteľka mi to vždy vysvetlí, je to veľmi dobrá učiteľka a vďaka nej ma začala baviť matematika." (Taha, 12 rokov) Keďže výuka na tejto škole prebieha v turečtine, deti sa už nemôžu spoliehať pri písaní domácich úloh na rodičov, čo ich ale núti k snahe viac sa sústrediť na vyučovaní priamo v škole. Všetky sýrske deti, s ktorými som sa stretol na tejto škole pochádzali buď z Aleppa alebo z mesta Hamá. Na škole v Istanbule, tak ako v Karamane, systém školských autobusov tiež funguje, ale väčšina žiakov býva v blízkosti školy.

Výuka pre sýrske deti už samozrejme prebieha iba podľa tureckých osnov, keďže všetky predmety absolvujú spolu s tureckými spolužiakmi. A tak na rozdiel od dočasného vzdelávacieho centra sa už aj predmet náboženstvo a etika učia podľa tureckých osnov. Na tomto predmete sa učia nielen o náboženstve ale napríklad aj o roli náboženstva v štáte a o sekularizme. V druhej časti predmetu sa hlavne turecké deti zoznamujú s etikou v praxi, keď je im vysvetlovaná etika napríklad na základe vzťahov medzi nimi a ich sýrskymi spolužiakmi. Na tomto predmete sa učia taktiež o veciach ako tolerancia, inakosť, zodpovedosť a empatia. Tento predmet spája obe strany najviac. Náboženstvo majú obe skupiny detí rovnaké, avšak vzťah k náboženstvu je u treckých detí slabší. No práve cez náboženstvo dokážu turecké deti nájsť prieniky so sýrskymi spolužiakmi a dokážu ich brať ako súčasť svojho sveta aspoň touto cestou. Sýrske deti sú však na hodinách náboženstva oveľa aktívnejšie ako turecké. Čítanie Koránu a učenie sa naspamäť im ide oveľa ľahšie, keďže jazyk, v ktorom je Korán napísaný, je aj ich materinským jazykom.

Problémy sýrskych detí so zvládaním učiva sa časom strácajú. Rozdiely medzinimi a ich tureckými spolužiakmi sa zotierajú tým viac, čím lepšie tieto deti ovládajú turecký jazyk. V niektorých predmetoch však sýrske deti dokonca predbiehali svojich tureckých rovesníkov. Okrem už spomínaného náboženstva, pri ktorom pochopiteľné, vynikajú niektorí Sýrčania aj v matematike. Už spomínaný dvanásťročný Taha, ktorý je v Turecku od prvej triedy, patrí medzi najlepších matematikárov v triede: “Taha je aktívny a veľmi dobrý v matematike. Odkedy som ho posadila do stredu triedy sa jej venuje viac. Teraz je jedným z najlepších žiakov, ktorých mám.” (Şehnaz, 25 rokov, učiteľka matematiky)

Dá sa povedať, že moja druhá hypotéza “Sýrske deti majú na štátnych školách problémy so zvládaním učiva” v tomto prípade neplatí. Preto neexistuje predpoklad, že by zo sýrskych detí mali byť horší žiaci. Prechod zo sýrskej do tureckej školy tak nie je niečím, čo by sýrskemu žiakovi mohlo robiť výraznejšie problémy. Zdá sa, že postupným zvládaním učiva sa sýrsky žiak cíti medzi tureckými spolužiakmi viac integrovaný a jeho motivácia na návrat domov sa znižuje.