Integrácia sýrskych detských utečencov v tureckých školách (Časť I.)
Updated: Aug 1, 2022
Sýrsky konflikt devastuje celú krajinu od roku 2011. V apríli 2019 bolo počet utečencov zo Sýrie, hľadajúcich útočisko v inej krajine, viac ako päť a pol milióna. Viac ako tri milióny z nich boli v danom roku v Turecku. Tento článok je o deťoch utečencov zo Sýrie, ktoré nastúpili do tureckých škôl. Je založený na kvalitatívnom výskume, ktorý som uskutočnil vo februári a marci 2019 v Turecku. Navštívil som dve inštitúcie, kde sýrske deti študovali. Prvým z nich bolo Dočasné vzdelávacie centrum v Karamane. Druhou bola štátna stredná škola v Istanbule.
V školskom roku 2016/2017 bolo v Turecku po prvý raz viac sýrskych detí zapísaných ako nezapísaných. Podľa tureckého Ministerstva národného vzdelávania bolo z 870 000 sýrskych detí v školskom veku 380 000 mimo školy. S podporou Detského núdzového fondu OSN (UNICEF) sa Dočasné vzdelávacie centrum (DVC) (Geçici Eğitim Merkezi) stalo prvou zastávkou na ceste k integrácii sýrskych žiakov do tureckého vzdelávacieho systému.
Tento dočasný projekt bol zameraný len na deti zo Sýrie. Turecká vláda postupne zatvorila všetky dočasné vzdelávacie centrá do roku 2019. V priebehu roka 2019 už boli šesť- a sedemročné deti zapísané na tureckých základných školách do prvého, respektíve druhého ročníka. DVC v Karamane v provincii Sakarya poskytovala vzdelanie deťom v treťom, štvrtom, siedmom a ôsmom ročníku.
Mesto Karaman sa nachádza v provincii Sakarya, ktorej hlavným mestom je Adapazari. To je od Karamanu vzdialené približne 13 km. Niektorí žiaci však do tejto školy prichádzali z miest vzdialených až 70 km, pričom cesta trvala viac ako hodinu. Vďaka školským autobusom však deti a ich rodičia nemusia riešiť prestupy a iné problémy spojené s dochádzaním. Škola začína ráno o 09:30 a končí o 14:45. Po skončení vyučovania čakali pred školou autobusy, ktoré nielen deti, ale aj ich pedagógov odviezli domov. Budova DVC bola postavená priamo na tento účel. Bola prakticky nová a triedy vyzerali čisto a moderne, hoci im chýbala technika, ako napríklad interaktívne tabule. Každý predmet v triede, či už je to okno alebo elektrická zástrčka, však mal výsačku v turečtine, čo žiakom pomáha zapamätať si slová. Deti zo Sýrie dostávajú materiálnu podporu vo forme písacích potrieb alebo zošitov, ktoré im dáva škola.
Žiaci, ktorí boli v DVC v štvrtom ročníku, idú po jeho skončení do štátnej školy. Piaty ročník bol vynechaný, aby deti mohli začať každý stupeň od začiatku už na tureckej škole, teda na svojej strednej škole. (Podľa tureckého vzdelávacieho systému 4+4+4). Na tejto škole z kapacitných dôvodov šiesty ročník nebol. Tento systém tiež predchádza problémom s nevyváženým vekom žiakov, keď do prvých tried v rámci DVC nenastupujú deti, ktoré by už mali patriť do vyšších tried. Triedy boli rozdelené podľa úrovne tureckého jazyka. Napríklad štvrtý ročník bol rozdelený do štyroch úrovní. Štvrtá A bola trieda, kde študenti hovoria a píšu veľmi dobre po turecky. Štvrté D bola trieda, kde je porozumenie turečtiny slabšie.
Pre lepšie pochopenie tomuto rozdeleniu jazykových schopností, učiteľ tureckého jazyka Kerim (25, muž) povedal: „Tí žiaci v triedach „D“ sú väčšinou deti, ktoré prišli do Turecka len nedávno. Deti sa zvyčajne naučia turecký jazyk do dvoch alebo troch rokov". Aj deti, s ktorými som sa rozprával, potvrdili, že učiť sa po turecky bolo pre nich celkom jednoduché.
Každý deň bolo v rozvrhu šesť lekcií a každá lekcia trvala 40 minút. Za jeden týždeň tak bolo celkovo poskytnutých 30 hodín vzdelávania pre jednu triedu, z toho 15 hodín v turečtine a 15 hodín iných predmetov v arabčine. Všetky predmety sa deti učili vo svojom rodnom jazyku. V tomto arabskom bloku bolo miesto aj na jednu hodinu angličtiny. Táto škola mala aj učiteľov zo Sýrie, ktorí vyučovali predmety iba v arabčine. Všetky dočasné vzdelávacie centrá používali sýrske osnovy.
V DVC osem z desiatich detí, s ktorými som robil rozhovory v roku 2019, žilo v Turecku viac ako štyri roky. Do školy nastúpili, keď mali sedem rokov a v tejto škole boli tretí rok. Medzi chlapcami bol najobľúbenejší predmet prírodoveda a matematika. Arabský alebo anglický jazyk bol menej populárny. Medzi dievčatami to bol arabský jazyk, pretože chceli tento jazyk v budúcnosti vyučovať.
Záver
Pri rozhovore s učiteľmi, ktorí poznali rodičov žiakov, som zistil, že jedným z najväčších problémov, s ktorými sa sýrske rodiny stretávajú, je jazyková bariéra, ktorá im prakticky znemožňuje prístup na trh práce, a teda väčšina z nich je bez práce. Ďalej je to problém pri komunikácii s úradmi a zdĺhavá byrokracia: „Nie raz sa mi stalo, že sa mi rodičia detí sťažovali na byrokraciu, kvôli ktorej sedem mesiacov nedostali finančnú podporu od Červeného polmesiaca. po presťahovaní." (Leila, učiteľka angličtiny) To má vplyv aj na deti, keďže z finančných dôvodov, namiesto vzdelávania, musia aj v takom nízkom veku vykonávať zárobkovú činnosť.