Ako začínajú hry o život - cena chleba

V poslednú júlovú nedeľu sa v libanonskom Bejrúte zrútila časť síl, pozostatkov po explózií v roku 2020. Poškodená konštrukcia síl sa stala symbolom výbuchu 2750 ton dusičnanu amónneho, ktorý pripravil o život vyše 200 ľudí. Najväčšie silá v krajine s kapacitou 100,000 ton však zachránili životy mnohých obyvateľov ulíc západného Bejrútu. Príčinou zrútenia časti päťdesiatročných síl bol už vyše mesiac trvajúci požiar, ktorý vznikol fermentáciu stále prítomného obilia.

Práve obilie je v posledných rokoch popri politickej kríze jednou z hlavných tém tejto 7 miliónovej krajiny. Od ruského útoku na Ukrajinu sa dovoz obilia z Ukrajiny zastavil a v Libanone, ktorý 80 % obilia dovážal práve z týchto dvoch krajín, sa ceny tejto komodity prudko zvýšili. Spolu s nárastom cien palív a nedostatkom elektriny sa tak cena tradičného arabského chleba zvýšila niekoľkonásobne. Hoci vláda dotuje ceny a oficiálne sa balík tenkých 6 chlebov predáva za 13,000 lír (cca 0,40€), súhrn faktorov zahrňujúci prevádzku pekární a dostupnosť dotovaného chleba majú za následok predaj tejto základnej potraviny na čiernom trhu.

"Ekonomická situácia v ktorej sa štát Libanon už tretí rok nachádza, však prinútila vládu zastaviť dotácie na iné potraviny než chleba. Nárast cien u ostatných potravín tak je ešte výraznejší."

Pre bežných ľudí sa tak naskytnú dve možnosti. Prvou je čakať dve, tri hodiny pred pekárňou a dúfať, že sa kupujúcemu ešte niečo ujde alebo hľadať chlieb na čiernom trhu kde stojí 30,000 lír (cca 1 €). Čierny trh je prirodzeným vyústením situácie, v ktorej sa obchod s chlebom v Libanone ocitol, no nie všetci si takýto príplatok môžu dovoliť. Kvôli bankovej kríze sa reálny kurz dolára za líru zvýšil z 1,500 USD/LBP v roku 2019 na terajších cca 30,000 lír za dolár. Pre dokreslenie situácie je potrebné dodať, že zatiaľ čo priemerné platy sa za posledné tri roky zvýšili len minimálne a 75 % ľudí zarába menej ako 2,000,000 lír (65 €) mesačne, cena chleba sa len od roku 2019 zvýšila z 1,500 lír na 13,000 lír za chlieb, ak sa kupujúcemu v obchode vôbec ujde.

Neistota a nervozita kupujúcich však so sebou prináša napäté situácie a pred pekárňami sa strhla nejedna bitka. Ekonomická situácia v ktorej sa štát Libanon už tretí rok nachádza, však prinútila vládu zastaviť dotácie na iné potraviny než chleba. Nárast cien u ostatných potravín tak je ešte výraznejší. Preto sa tieto bitky pred pekárňami môžu čoskoro zmeniť na hry o život. Príchod lodí s ukrajinským obilím tak môže len zmierniť už aj tak zlú situáciu. Problémom sú však chýbajúce silá, kde by krajina toto obilie mohla uskladniť.

Zatiaľ, čo chlieb v Libanone sa stal nástrojom nekalého obchodovania, v Egypte sa situácia ohľadom chleba stala témou s iným pozadím. 105-miliónová krajina je jedným z najväčších importérov obilia na svete a 80 % dovozu tvorí obilie z Ukrajiny a Ruska. Najpočetnejší arabský štát už v marci oznámil, že na dotovanie potravín vyčlení 5,5 miliardy USD, z ktorých bude 55 % určených na chleba. Hoci sa cena dotovaného chleba v Egypte nezvyšuje, Egypt má problém a vláda vie, že sa bude len zhoršovať. Egypt bude musieť zvýšiť vlastnú produkciu. Toto môže viesť k oveľa agresívnejším reakciám na kroky susedných krajín, ktoré by mohli ohroziť potravinovú bezpečnosť Egypťanov, teda hlavne stavba etiópskej priehrady. Umelé dotovanie cien chleba a trestanie ľudí za upravovanie cien však bezpečnosť v Egypte nezvýši.

"Pre mnoho sýrskych rodín to znamená, že na mesačnú spotrebu chleba minú zhruba 15 % celkového príjmu."

Vo vojnou zničenej Sýrii však dlhé čakanie pred pekárňami nie je nič nové. V roku 2020 sa objavili protesty vo vládou ovládaných regiónoch. Tieto protesty boli hlavne kvôli zlej ekonomickej situácií a devalvácii sýrskej líry. Hoci vláda dotuje nielen chlieb, ale aj ďalšie základné potreby ako olej, cukor či pohonné hmoty, nie všetci obyvatelia vládou ovládaných oblastí majú k dotovaným tovarom prístup. Dôvod je ten, že Damašk, preto aby znemožnil obchodovanie s týmito komoditami na čiernom trhu, vytvoril elektronické karty, ktoré ľudia pre nákup používajú. Týmto spôsobom však úrady môžu zablokovať prístup k dotovaným tovarom aj ľuďom, ktorí sú na tom ekonomicky závislí. Zatiaľ, čo rodina minie na dotovaný chlieb 12,500 sýrskych lír mesačne, na nedotovaný to je 90,000 lír. Pre mnoho sýrskych rodín to znamená, že na mesačnú spotrebu chleba minú zhruba 15 % celkového príjmu.

Nárast cien základných potravín v krajinách, ktoré ešte nezvládli nedávny sýrsky exodus, môže zapríčiniť nevídané sociálne problémy, z ktorých východisko budú milióny hľadať v iných krajinách, kde hlad nie je.